Podpoľanie
„Stojí vysoká divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov: či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája?“ Takto krásne opísal Poľanu Andrej Sládkovič (Detvan, 1853) |
„Vtedy moje srdce planie, keď uvidí Podpoľanie. Keď sa nesie cez jarky, ľúbezný hlas fujarky. A hriňovčan spieva smelo, klobúčik si držiac v čelo. Švárnu devu vezme v tanec rozvírený podpoľanec.“ (M. Báťka: Vyznanie rodnému kraju (2001) |
Oblasť pod Poľanou je zapísaná v povedomí širokej verejnosti ako svojrázny región s jedinečnou ľudovou kultúrou, prírodou a krajinou. Podpoľaniu tento fenomén priniesol postavenie istého symbolu svojráznosti, slovenskosti v povedomí slovenského národa, ktorý je príznačný svojou tradičnou ľudovou kultúrou, zvykmi a tradíciami, nakoľko vyniká aj svojim hudobným folklórom, ako aj zaujímavými inštrumentálnymi a vokálnymi prejavmi.
„Kto nebol na Poľane, nevidel ešte svet“ vravievali starí Detvania.
Za nádherným výhľadom, ktorý Poľana ponúka treba prejsť na lúčne polianky Katrušky, odkiaľ údajne podľa starých povestí zhodil Jánošík svoju nevernú milú. Dokonca v bralách zbojníckeho tanca si hôrni mládenci ukrývali svoje poklady. Zo zbojníckeho tanca je výhľad na obrovský kráter bývalej sopky, jeho pozoruhodné lesy, bralá, ale taktiež vidieť celú podpoliansku krajinu s príznačnými lazmi, ktoré sa nachádzajú na všetkých výbežkoch Poľany. Taktiež uvidíte Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, susedné Veporské Vrchy s rovinatou Sihlianskou planinou i nápadným Klenovským Veprom a za dobrej viditeľnosti aj hrebene, vrchy, končiare i štíty ďalších pohorí, takmer celý nízkotatranský hrebeň a ostatné zubaté končiare Vysokých Tatier.
Za nádherným výhľadom, ktorý Poľana ponúka treba prejsť na lúčne polianky Katrušky, odkiaľ údajne podľa starých povestí zhodil Jánošík svoju nevernú milú. Dokonca v bralách zbojníckeho tanca si hôrni mládenci ukrývali svoje poklady. Zo zbojníckeho tanca je výhľad na obrovský kráter bývalej sopky, jeho pozoruhodné lesy, bralá, ale taktiež vidieť celú podpoliansku krajinu s príznačnými lazmi, ktoré sa nachádzajú na všetkých výbežkoch Poľany. Taktiež uvidíte Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, susedné Veporské Vrchy s rovinatou Sihlianskou planinou i nápadným Klenovským Veprom a za dobrej viditeľnosti aj hrebene, vrchy, končiare i štíty ďalších pohorí, takmer celý nízkotatranský hrebeň a ostatné zubaté končiare Vysokých Tatier.
Mohutná Poľana sa stala odvekým symbolom ľudí Podpoľania. Na ňu upierali svoje prvé pohľady, k nej sa utiekali v zlých časoch a ona pre nich stelesňovala bezpečie, úkryt pred nepriateľmi. Na jej svahoch si ľudia budovali svoje príbytky, pestovali skromnú úrodu, pričom sa borili s málo úrodnou zemou, s neprajnosťou klímy a vrtochmi, ktoré ich akoby skúšali zotrvať, preverovať húževnatosť a vytrvalosť. Pásli ovce a dobytok, klčovali a žiarili lesy, z ktorých pálili drevené uhlie, vyrábali sklo a lovili zver, len aby tam prežili (P. Urban, 2015, s.8-9).