Turistické zaujímavosti
Podpoľanie
Región PODPOĽANIE patrí medzi najsvojráznejšie regióny na Slovensku. Táto očarujúca podhorská krajina vyniká prírodnými krásami, množstvom lesov, potokov a minerálnych prameňov, ale aj jedinečnou a stále živou ľudovou kultúrou. Podpoľanie ponúka dobré podmienky na lyžovanie, beh na lyžiach, jazdectvo, lietanie, paragliding, pešiu turistiku, agroturistiku i cykloturistiku. Miestne lesy sú domovom medveďa, vlka, rysa, divej mačky, vysokej a diviačej zveri a sú jedným z najlepších poľovných revírov Slovenska. Mestá, obce Podpoľania a laznícke usadlosti rozptýlené na úpätí Poľany ponúkajú stretnutia s tradíciami a čaro vidieckeho života.
Cykloturistika
V oblasti Podpoľania je k dispozícii 320 km značených cyklotrás. Hlavnú trasu tvorí Okruh okolo Poľany v dĺžke 127 km (značený zelenou farbou), ktorý je určený predovšetkým pre horské bicykle. Okruh okolo Poľany je najrozsiahlejším projektom svojho druhu v strednej Európe. Prevedie vás malebnou prírodou Podpoľania, predstaví typické podpolianske dedinky, ktoré si do dnešného dňa zachovali svoje tradície. Zvyšné trasy tvoria úseky 4 cyklomagistrál (značených červenou farbou): Rudohorská, Vrchárska, Novohradská, Hontianska prechádzajúcich regiónom Podpoľania. Cyklomagistrály sú zjazdné aj na cestných a trekingových bicykloch.
Turistika
Oblasť pod Poľanou je ideálna pre väčšie túry či menšie prechádzky. Obľúbeným cieľom turistických vychádzok Podpoľaním sú neobyčajné skalné bralá – pozostatky sopečnej činnosti Poľany. Sú príťažlivým tréningovým terénom aj pre skalolezcov.
Za nádherným výhľadom, ktorý Poľana ponúka treba prejsť na lúčne polianky Katrušky, odkiaľ údajne podľa starých povestí zhodil Jánošík svoju nevernú milú. Dokonca v bralách zbojníckeho tanca si hôrni mládenci ukrývali svoje poklady. Zo zbojníckeho tanca je výhľad na obrovský kráter bývalej sopky, jeho pozoruhodné lesy, bralá, ale taktiež vidieť celú podpoliansku krajinu s príznačnými lazmi, ktoré sa nachádzajú na všetkých výbežkoch Poľany. Taktiež uvidíte Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, susedné Veporské Vrchy s rovinatou Sihlianskou planinou i nápadným Klenovským Veprom a za dobrej viditeľnosti aj hrebene, vrchy, končiare i štíty ďalších pohorí, takmer celý nízkotatranský hrebeň a ostatné zubaté končiare Vysokých Tatier.
K prírodným zaujímavostiam kraja patrí Vodopád Bystré, Bátovský balvan, Jánošíkova skala a mnohé ďalšie.
Turistická útulňa Javorinka
Hriňovčania spolu s mladými dobrovoľníkmi zo zahraničia na jeseň 2015 ukončili obnovu starej kamennej koliby na Javorinke nad Hriňovou v masíve Poľany. Slúžila ako úkryt pre pastierov, ktorí počas pastierskeho obdobia strážili dobytok, ktorý spásal pasienky Poľany. Pri kolibe sa nachádza drevené sedenie pri ohnisku s možnosťou opekania a oddychu. V okolí sa nasadili ovocné stromy, ktoré do budúcna poskytnú nielen tieň, ale taktiež aj plody na nasýtenie. Do bývalého salaša sa vstupuje cez masívne drevené dvere, ktoré majú otváranie na posuvný kolík. Zariadenie tvorí opäť drevené sedenie so smrekového masívu, stará drevená polička a pár drobností, ktoré zanechali obnovitelia Javorinky. Spaciu časť tvorí drevená pričňa v zadnej tretine pod šindľovou strechou. Na pričňu vedú drevené schodíky (rebrík). Upozorňujem, že koliba nie je vybavená žiadnym vykurovacím telesom. Steny sú kamenné, čiže v období mimo leta sú chladné a treba počítať s hrubším spacím vakom, aby vám nebolo chladno. Samozrejmosťou je vlastná izolačná podložka. Na prični sa pohodlne vyspí 8 nocľažníkov. Podlahu tvorí udupaná hlina, čiže pri viacerých ľuďoch treba zobrať so sebou igelit na zem. Lavice a stôl nie sú vhodné na spanie, lebo sú veľmi úzke. Oheň možno zakladať jedine pri útulni na upravenom ohnisku.
Prístup ku kolibe je z prístupovej asfaltovej cesty smerujúcej na horský hotel Poľana v lokalite (Horná) Javorinka - Kútik od panoramatickej tabule po lúčnej ceste 3 minúty chôdze. Ďalšia prístupová cesta vedie z Hriňovej, cez miestnu časť Horná Riečka cez vrch Javorinka (chodník cez lúky a zvážnica) za cca 45 minút a druhá z Hriňovej, časť Bystré – Vrátka (bus) v úvode po zelenej značke (smer vodopád Bystrô) a bez značky cez horné lazy Pivnička (chodník cez lúky) a cez vrch Javorinka (zvážnica) za cca 60 minút.
Trasa:
http://bit.ly/2sf3Mvv
Vodopád Bystrô
Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystrô sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej a 4 km od Chaty Antónia. Vodopád Bystrô je 23 metrov vysoký a nachádza sa na južnom svahu Poľany vo výške 1030 m.n.m. Je jedným z najmohutnejších vodopádov vo vulkanitoch Západných Karpát. Vznikol pri tektonickej poruche, keď poklesla časť stuhnutého lávového prúdu.
Cesta na Bystrô vedie cez hriňovské lazy, kde sa pokocháte ich jedinečnou scenériou. Popri vodopáde vedie rebrík po ktorom sa dá vyliezť na vrchnú časť vodopádu, prípadne pokračovať v túre na Poľanu.
Vodopád Bystrô je vyhľadávanou turistickou atrakciou aj v zime, kedy láka hlavne ľadolezcov.
Trasa:
Národná prírodná pamiatka Vodopád Bystrô sa nachádza na južných svahoch Poľany, asi 8 km severne od Hriňovej a 4 km od Chaty Antónia. Vodopád Bystrô je 23 metrov vysoký a nachádza sa na južnom svahu Poľany vo výške 1030 m.n.m. Je jedným z najmohutnejších vodopádov vo vulkanitoch Západných Karpát. Vznikol pri tektonickej poruche, keď poklesla časť stuhnutého lávového prúdu.
Cesta na Bystrô vedie cez hriňovské lazy, kde sa pokocháte ich jedinečnou scenériou. Popri vodopáde vedie rebrík po ktorom sa dá vyliezť na vrchnú časť vodopádu, prípadne pokračovať v túre na Poľanu.
Vodopád Bystrô je vyhľadávanou turistickou atrakciou aj v zime, kedy láka hlavne ľadolezcov.
Trasa:
http://bit.ly/2sClAxU
Jánošíková skala
Prírodná pamiatka Jánošíková skala dosahuje výšku 30 metrov a dĺžku 200 metrov. Leží na okraji kaldery stratovulkánu Poľana. Priamo v skalnom masíve sa nachádza „falošná“ jaskyňa Abčiná. Podľa povesti si do nej Jánošík ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa do jaskyne za pomoci lana. Pri prechode popod skalu sa nachádza odbočka do jaskyne. Vstup je veľmi strmý a neupravený. Ak sa chcete dostať dovnútra, musíte svojpomocne absolvovať strmú lezeckú časť. Abčiná je veľká skalná miestnosť približne 15 metrov vysoká a 25 metrov dlhá.
Celý vrchol Jánošíkovej skaly lemuje vychodený, úzky, zarastený chodníček, na ktorý je posledné roky zakázaný výstup. Jánošíkova skala je prírodnou pamiatkou so 4.stupňom ochrany a patrí do CHKO Poľana.
Trasa:
Prírodná pamiatka Jánošíková skala dosahuje výšku 30 metrov a dĺžku 200 metrov. Leží na okraji kaldery stratovulkánu Poľana. Priamo v skalnom masíve sa nachádza „falošná“ jaskyňa Abčiná. Podľa povesti si do nej Jánošík ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa do jaskyne za pomoci lana. Pri prechode popod skalu sa nachádza odbočka do jaskyne. Vstup je veľmi strmý a neupravený. Ak sa chcete dostať dovnútra, musíte svojpomocne absolvovať strmú lezeckú časť. Abčiná je veľká skalná miestnosť približne 15 metrov vysoká a 25 metrov dlhá.
Celý vrchol Jánošíkovej skaly lemuje vychodený, úzky, zarastený chodníček, na ktorý je posledné roky zakázaný výstup. Jánošíkova skala je prírodnou pamiatkou so 4.stupňom ochrany a patrí do CHKO Poľana.
Trasa:
http://bit.ly/2qVMDTT
Melichova skala
Melichova skala je 30 m vysoká skalná veža vyčnievajúca z okolitých miernych svahov. Nachádza sa na južnom úpätí Poľany nad osadou Skliarovo s krásnym výhľadom na Detvu a pohorie Javorie. K Melichovej skale sa viaže povesť o závistlivej žene s košom na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela. Návštevníkom schádzajúcim z Poľany po chodníku popri nej zase pripomína turistu s veľkým batohom. Na nižšiu časť skaly sa dá vyliezť a vychutnať si nezabudnuteľný výhľad na detviansku dolinu a okolité vrchy.
Trasa:
Melichova skala je 30 m vysoká skalná veža vyčnievajúca z okolitých miernych svahov. Nachádza sa na južnom úpätí Poľany nad osadou Skliarovo s krásnym výhľadom na Detvu a pohorie Javorie. K Melichovej skale sa viaže povesť o závistlivej žene s košom na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela. Návštevníkom schádzajúcim z Poľany po chodníku popri nej zase pripomína turistu s veľkým batohom. Na nižšiu časť skaly sa dá vyliezť a vychutnať si nezabudnuteľný výhľad na detviansku dolinu a okolité vrchy.
Trasa:
http://bit.ly/2r50oyQ
Kalamárka
Kalamárka (Kaľamárka) je prírodná pamiatka v Detvianskom predhorí Poľany. Vyznačuje sa atraktívnym, extrémne členitým reliéfom vhodným ako horolezecké cvičné terény. Na Kalamárku je prístup autom rovno ku skalám. Toto andezitové bralo ponúka dva sektory na lezenie a to dolné skaly, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi. Nachádza sa tu aj jedna z najkrajších skalkárskych ciest na Slovensku – Indián.
Trasa:
Kalamárka (Kaľamárka) je prírodná pamiatka v Detvianskom predhorí Poľany. Vyznačuje sa atraktívnym, extrémne členitým reliéfom vhodným ako horolezecké cvičné terény. Na Kalamárku je prístup autom rovno ku skalám. Toto andezitové bralo ponúka dva sektory na lezenie a to dolné skaly, ktoré sú vysoké do 20 metrov a nanovo preistené borhákmi. Nachádza sa tu aj jedna z najkrajších skalkárskych ciest na Slovensku – Indián.
Trasa:
http://bit.ly/2r4ym6F
Bátovský balvan
Prírodná pamiatka Bátovský balvan sa nachádza v chránenom území s rozlohou 300 m². Je to 14 m vysoký a 8 m široký aglomerátový kamenný blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním a zrútil sa na údolnú nivu Húčavy. Nedá sa prehliadnuť cestou z hrochotského mlyna na Kyslinky, ktoré sa nachádzajú priamo v krátery vyhasnutej sopky Poľana.
Trasa:
Prírodná pamiatka Bátovský balvan sa nachádza v chránenom území s rozlohou 300 m². Je to 14 m vysoký a 8 m široký aglomerátový kamenný blok, ktorý sa v starších štvrtohorách uvoľnil mrazovým zvetrávaním a zrútil sa na údolnú nivu Húčavy. Nedá sa prehliadnuť cestou z hrochotského mlyna na Kyslinky, ktoré sa nachádzajú priamo v krátery vyhasnutej sopky Poľana.
Trasa:
http://bit.ly/2sCxiZK
Hriňovská priehrada
V malebnom údolí pod Poľanou, v mieste zaústenia toku Hukava do Slatiny, len 2 km lesnou cestou od Chaty Antónia bola v 60. rokoch 20. storočia vybudovaná nádrž Hriňová. Jej výstavbu podnietili požiadavky na pokrytie potrieb pitnej vody pre skupinový vodovod, zásobujúci priľahlé mestá a obce.
Ak chcete stráviť príjemný čas prechádzkou, vyberte sa práve na túto cestičku, ktorá Vás dovedie k Hriňovskej priehrade. Vychutnáte si mnoho pohľadov v každom ročnom období. Z brehov nádrže dovidíte na každý krásny kúsok okolo. Voda v nádrži je priehľadne čistá, v okolitých lesoch sa nachádza množstvo húb, čo poteší nejedného zberuchtivého hubára. A tak späť sa môžete vrátiť s množstvom zážitkov a s plnými košíkmi húb, malín, černíc a jahôd.
Trasa:
V malebnom údolí pod Poľanou, v mieste zaústenia toku Hukava do Slatiny, len 2 km lesnou cestou od Chaty Antónia bola v 60. rokoch 20. storočia vybudovaná nádrž Hriňová. Jej výstavbu podnietili požiadavky na pokrytie potrieb pitnej vody pre skupinový vodovod, zásobujúci priľahlé mestá a obce.
Ak chcete stráviť príjemný čas prechádzkou, vyberte sa práve na túto cestičku, ktorá Vás dovedie k Hriňovskej priehrade. Vychutnáte si mnoho pohľadov v každom ročnom období. Z brehov nádrže dovidíte na každý krásny kúsok okolo. Voda v nádrži je priehľadne čistá, v okolitých lesoch sa nachádza množstvo húb, čo poteší nejedného zberuchtivého hubára. A tak späť sa môžete vrátiť s množstvom zážitkov a s plnými košíkmi húb, malín, černíc a jahôd.
Trasa:
http://bit.ly/2rzSCjT
Hriňovské lazy
Hriňovské Podpoľanie sa môže pýšiť jedinečnými zachovanými terasovitými políčkami, ktoré naznačujú, že táto oblasť bola odnepamäti poľnohospodárskou krajinou. Charakteristickou súčasťou Hriňovej je laznícke osídlenie, ktoré sa dnes vďaka krásnej prírode a tichu stáva vyhľadávaným miestom pre agroturistiku. Medzi hriňovské lazy patrí aj lokalita Priehalina, kde sa nachádzajú Chaty Antónia, v ktorých môžete počas pobytu vidieť aktuálne spôsoby hospodárenia, poprípade si ich návštevníci môžu aj vyskúšať.
Spomínaná členitá krajina s roztrúsenými usadlosťami gazdov zapríčinila vznik terasovitých políčok. Vznikli postupným delením polí, na základe princípu dedenia majetku medzi všetkých súrodencov, ktorí si ich ohraničovali navyšovaním kamenných medzí. Terasy okrem ohraničenia pozemku slúžili aj na zúrodňovanie kamenistej pôdy alebo na zabránenie odplavenia pôdy. Terasovité políčka sú jedinečnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom. Veľká časť z nich pretrvala až dodnes a dotvárajú očarujúcu malebnosť Podpoľania.
Hriňovské Podpoľanie sa môže pýšiť jedinečnými zachovanými terasovitými políčkami, ktoré naznačujú, že táto oblasť bola odnepamäti poľnohospodárskou krajinou. Charakteristickou súčasťou Hriňovej je laznícke osídlenie, ktoré sa dnes vďaka krásnej prírode a tichu stáva vyhľadávaným miestom pre agroturistiku. Medzi hriňovské lazy patrí aj lokalita Priehalina, kde sa nachádzajú Chaty Antónia, v ktorých môžete počas pobytu vidieť aktuálne spôsoby hospodárenia, poprípade si ich návštevníci môžu aj vyskúšať.
Spomínaná členitá krajina s roztrúsenými usadlosťami gazdov zapríčinila vznik terasovitých políčok. Vznikli postupným delením polí, na základe princípu dedenia majetku medzi všetkých súrodencov, ktorí si ich ohraničovali navyšovaním kamenných medzí. Terasy okrem ohraničenia pozemku slúžili aj na zúrodňovanie kamenistej pôdy alebo na zabránenie odplavenia pôdy. Terasovité políčka sú jedinečnou spomienkou na minulosť, uznávanou historickou krajinnou štruktúrou a navyše kultúrnym dedičstvom. Veľká časť z nich pretrvala až dodnes a dotvárajú očarujúcu malebnosť Podpoľania.
Raticov Vrch
Pomerne mladí kostol sa nachádza na hriňovskom laze Raticov Vrch, ktorý bol postavený a vysvätený v roku 1994 a o dva roky na to pri ňom vyrástol kláštor, do ktorého sa prisťahovali kapucíni. Toto okúzľujúce miesto priťahuje svojou jedinečnou polohou turistov ako aj veriacich. Vždy prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.
Autor fotografie - Tomáš Belko
Trasa:
Pomerne mladí kostol sa nachádza na hriňovskom laze Raticov Vrch, ktorý bol postavený a vysvätený v roku 1994 a o dva roky na to pri ňom vyrástol kláštor, do ktorého sa prisťahovali kapucíni. Toto okúzľujúce miesto priťahuje svojou jedinečnou polohou turistov ako aj veriacich. Vždy prvú sobotu v mesiaci sa tu konajú fatimské púte.
Autor fotografie - Tomáš Belko
Trasa:
http://bit.ly/2sRWVF4
Báťkova Lipa
Báťkova lipa bola vyhlásená za chránený strom v roku 2000 z dôvodu zabezpečenia ochrany jedinca lipy malolistej (Tilia cordata). Je to solitérny jedinec s obvodom kmeňa 625 cm, výškou cca 30 m a šírkou koruny cca 25 m s predpokladaným vekom cca 255 rokov.
Trasa:
https://bit.ly/2sWr6gF
Báťkova lipa bola vyhlásená za chránený strom v roku 2000 z dôvodu zabezpečenia ochrany jedinca lipy malolistej (Tilia cordata). Je to solitérny jedinec s obvodom kmeňa 625 cm, výškou cca 30 m a šírkou koruny cca 25 m s predpokladaným vekom cca 255 rokov.
Trasa:
https://bit.ly/2sWr6gF
Prameň Slatiny
Prameň Slatiny sa nachádza v katastri Hriňovej, neďaleko od osady Vrchslatina - (Veporské vrchy, v podcelku Sihlianska planina v nadmorskej výške približne 930 m n. m.). Pri samotnom prameni je prístrešok s posedením a informačnou tabuľou o rieke Slatina, ktorá preteká celou Hriňovou. Neďaleko od prameňa môžete obdivovať prírodu a zachovanú ľudovú architektúru, ako aj dva zrubové domy zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Foto - mesto Hriňová
Trasa:
https://bit.ly/2HK83ec
Prameň Slatiny sa nachádza v katastri Hriňovej, neďaleko od osady Vrchslatina - (Veporské vrchy, v podcelku Sihlianska planina v nadmorskej výške približne 930 m n. m.). Pri samotnom prameni je prístrešok s posedením a informačnou tabuľou o rieke Slatina, ktorá preteká celou Hriňovou. Neďaleko od prameňa môžete obdivovať prírodu a zachovanú ľudovú architektúru, ako aj dva zrubové domy zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Foto - mesto Hriňová
Trasa:
https://bit.ly/2HK83ec