Stretnutie rodákov z rodu Kamenských od Murdov
Nieto krajšej hory ako je Poľana,
všetkými farbami v jeseň maľovaná, zlatožlté lístie javorov a bukov, kraj to požehnaný samou Božou rukou. A pod tou Poľanou leží Priehalina, tam sa dneska zišla Kamenská rodina. Čas je neúprosný ako víchor letí, aj v biede prežilo až jedenásť detí. Teší sa rodina na také oslavy, korene sú mocné hore zo Žihľavy. Ťažká bola veru voľakedy doba, veľa hladných hrdiel a veľká chudoba. Mamička pri deťoch stále na pozore a otecko s pílou mordoval sa v hore. Detičky tie rástli v nesplnených túžbach, roztratení svetom a najviac po službách. Učili sa písať držať v ruke kriedu, ale škola z dreva len po piatu triedu. Darmo mali deti na sladkosti chute, obchod na Čechánkach alebo na Hute. A keď bolo treba do lampy petrolej, tak sa chodievalo dolu do Hriňovej. Kostol tiež na Hute v tom vysokom brehu a chodník si spraviť v dvojmetrovom snehu. |
Ubehli tie rôčky ani sa to nezdá,
vyleteli dietky z rodinného hniezda. Všetci sa rozbehli z početnej rodiny a z domu zostali iba rozvaliny. Všetko tak ostalo dokonca aj pole, už trávou zarástli otcovské mozole. Dobre nám je všetkým posedieť si vonka, za to treba chváliť Kaličiaka Tónka. Taktiež veľká vďaka patrí Anke jeho ženičke, ktorá prispela k tejto príjemnej pohodičke. Netreba zabúdať na mladé organizátorky, Miška s Jankou v kompletnej dvojky. Obvolali ľudí, čo sem dneska prišli a vďaka nim sme sa v takom hojnom počte zišli. Pochvalu si zaslúži jeden chlapík chytrý Kamenský Julko do roboty vrtký. Kamenskových detí rodokmeň zostavil na to sme sa stretli, aby sa dnes doplnil. Veľká vďaka patrí nášmu sponzorovi, aj to tiež z Boľkoviec Petrovmu synovi Ivanovi. Aby sme na bruchách mali plné jamky, o to sa postaral kuchár Jožík priamo z Fabiánky. Tak sa dnes zabávajme, rodinu utužujme a rok čo rok sa v takom hojnom počte stretávajme. Nech Vám srdcia blčia ako jasný oheň, nech nám stále pevnie náš Kamenskou koreň. |